Andrej Hadík

Husársky kúsok

Slovné spojenie „Husársky kúsok“ je známe v celej Európe vo Francúzsku tour d´hussard v Nemecku hussarenstück…, už menej známe je to, že o toto spojenie sa pričinil náš rodák Andrej Hadík.

Z vlastnoručne písaného životopisu Andreja Hadíka, ktorý je uložený vo Vojnovom archíve vo Viedni sa dozvedáme, že sa narodil 16. októbra 1711 na Žitnom ostrove, kde v tom čase slúžil jeho otec Michal Hadik ako Husársky kapitán. Hadíkovci pochádzali zo Slovenského Pravna v Turčianskej župe zo zemianskeho rodu, ktorého prví preukázateľní predkovia, bratia Tobiáš a Baltazár, žili v Turci koncom 16. storočia. Z ich potomkov vzišlo viacero významných evanjelických vzdelancov, kňazov, spisovateľov a učiteľov.

Od zástavníka pluku až po hlavného veliteľa cisárskych vojsk

Dežőfiho Husársky pluk v ktorom slúžil Andrej Hadík bol v roku 1734 odvelený do Porýnia  a zúčastnil sa vojny o Poľské dedičstvo. Bojoval tu pod velením princa Eugena, Hadík v týchto bojoch preukázal zručnosť pri prieskumných výpadoch. Za zásluhy pri obliehaní Philippsburgu Hadika povýšili na kapitána.

Od jari 1737 do jesene 1739 sa Andrej Hadík zúčastňuje bojov na Balkáne proti Turkom. V Začiatkoch vojnových operácií bol v radoch vojska, ktoré dobyli strategické pevnosti Niš a Vidin. Velil jazdeckej jednotke, ktorá sa skladala zhruba 50 husárov a 100 srbských jazdcov, táto malá jednotka obsadila rýchlym a nečakaným útokom dôležitú strategickú pevnosť  Banja Luka. Hadík si v tejto vojne, ktorá skončila porážkou monarchie vyslúžil hodnosť majora, v spomínanom vlastnoručne písanom životopise venoval tomuto obdobiu 60 strán.

V roku 1740 vypukol vojnový konflikt o habsburské dedičstvo, Hadik od prvých dní konfliktu bojoval v Sliezsku. V januári 1742 sa stal podplukovníkom v novovytvorenom Beleznaiovom husárskom pluku v tom istom roku  si vzal za manželku kňažnú Františku Lichnowskú, ktorej ruku dostal od jej otca kniežaťa Lichnowského potom, ako pred jeho očami uchránil kniežací zámok a majetky na Odre pred útokom nepriateľských vojsk. V manželstve, ktoré trvalo 45 rokov, sa narodilo 6 dcér a 3 synovia.

V sedemročnej vojne sa Hadik 7. septembra 1757 zúčastnil víťaznej bitky o Moys. Avšak najviac sa preslávil v deň svojich narodenín 16. októbra 1757, podarila sa mu akcia, ktorá sa dodnes prednáša na vojenských akadémiách známa ako „Husársky kúsok“.
Pruský kráľ Fridrich II. si ani v najtemnejších snoch nevedel predstaviť poníženie ktoré mu pripraví Andrej Hadík.

Podmaršál Hadík sa so svojimi približne 3500 vojakmi v priebehu šiestich dní nepozorovane presunul približne 400 kilometrov nepriateľským územím, v noci vo dvojiciach cválali na koňoch, cez deň sa skrývali v lesoch aby sa 16. októbra 1757 v deň narodenín Andreja Hadíka pred šokovanou kráľovskou rodinou a Berlínčanmi nečakane vynorili z kráľovských lesov, prebojovali sa cez hradby a Berlín obsadili. Pruský kráľ Fridrich II. túto potupu Hadíkovi nikdy nezabudol, na živého či mŕtveho Hadíka vypísal odmenu. Jeho vojaci sa raz neúspešne pokúsili Hadíka uniesť z Teplíc. A keď sa oveľa neskôr, už v priateľskejších časoch, stretol Fridrich II. s Jozefom II., na znak úcty všetkých prítomných rakúskych generálov (donedávna nepriateľov) obdaroval, len Hadíka viditeľne obišiel.

Obliehanie opevnenia Bergen op Zoom.
V roku 1744 je 33 ročný Andrej Hadik povýšený na plukovníka, stal sa tak najmladším plukovníkom v celej habsburskej armáde, stáva sa veliteľom Beleznaiovho husárskeho pluku. V záverečnej časti vojny Hadíkov pluk bojoval v Holandsku, kde sa vyznamenal útokom na francúzske opevnenie v Erbstadte (dnes: Nidderau) a rozbil francúzsky konvoj určený pre Bergen op Zoom. Pre tento a ďalšie vojenské úspechy bol v roku 1748 povýšený na generálmajora.

O jeho taktike a manévrovaní sa vyučovalo na vojenských školách. Skromný hadík svoje schopnosti nikdy nepreceňoval. Vo vojnách sa prejavil ako dobrý stratég, veliteľ, odvážny bojovník, ktorý si vždy dobre rozumel s posádkou. Jeho zmysel pre netradičné riešenia a aktivity mu mnohí závideli.

V Hadíkovom husárskom regimente slúžilo aj veľa Slovákov, medzi nimi aj rodák z Mojtína, okres Považská Bystrica Ladislav Škúltety – Gabriš. Európska vojenská historiografia pokladá tohto Hadíkovho husára za najdlhšie slúžiaceho vojaka na svete, bojoval na 256 bojiskách, slúžil štyrom cisárom, osemdesiat rokov mal na sebe husársku uniformu. Kronikári zaznamenali, že Hadík navštívil zraneného husára Gabriša v poľnom lazarete a zhovárali sa po slovensky.

Ako jednému z mála uhorských šľachticov cisár Jozef II. roku 1777 udelil Andrejovi Hadíkovi titul dedičného ríšskeho grófa s právom miesta a hlasu v švábskej rytierskej lavici. V rokoch 1764 – 1768 zastával funkciu hlavného veliteľa a kráľovského miestodržiteľa v Sedmohradsku, v rokoch 1772 – 1774 bol zasa vojenským gubernátorom Haličska a Vladimírska. Andrej Hadik nebol len geniálny veliteľ, ako prvý v Uhorsku predložil v 60. rokoch 18. storočia návrh na zrušenie nevoľníctva.

V roku 1774 bol Hadik povýšený na poľného maršala, čiže do najvyššej vojenskej hodnosti habsburskej armády. Vo viacerých vojnách zastával potom funkciu hlavného veliteľa cisárskych vojsk. V rokoch 1774 – 1790, čiže vlastne do konca života, bol prezidentom Dvorskej vojnovej rady vo Viedni, čo z dnešného hľadiska zodpovedá funkcii ministra vojny.

Treba zdôrazniť, že bol prvým a dlho aj jediným uhorským reprezentantom, vlastne jediným slovenským rodákom na tomto poste. Počas Hadikovho pôsobenia v tejto funkcii sa v habsburskej armáde uskutočnili mnohé normotvorné i modernizačné opatrenia. Osobne vypracoval viacero výcvikových, služobných i bojových poriadkov habsburskej armády. Takmer všetky sú uložené vo viedenskom Vojnovom archíve, o ktorého zriadenie sa nemalou mierou zaslúžil práve Hadik.

Jeho poslednou bojovou akciou bolo ťaženie proti Turecku v roku 1789, ktorého cieľom bolo obsadenie osmanského Belehradu. Počas príprav však vážne ochorel a tak sa vzdal velenia nad cisárskymi vojskami v prospech poľného maršala Laudona. Onedlho ochorel aj cisár Jozef II., ktorý si dal zavolať ešte pred svojou smrťou (20. februára 1790) generála Hadika k sebe. Generál však prežil svojho obľúbeného cisára len o niekoľko dní.

Andrej Hadik zomrel 12. marca 1790 vo Viedni. Pochovaný je vo Futogu (v dnešnej srbskej Vojvodine). Bol to práve Hadík, kto podnietil príchod dolnozemských Slovákov do tohto regiónu, aby sa tam natrvalo usadili. Mestečko Futog si Hadíkovo meno pripomína názvom námestia.

Andrej Hadik sa stal legendou už počas svojho života a jeho odkaz udržujú vo viacerých krajinách,  kolovali o ňom rôzne príbehy, jeho vojenské úspechy boli pripisované nadpozemským silám. Vo Viedni je socha Andreja Hadíka súčasťou monumentu Márie Terézie na rovnomennom námestí.

Na Slovensku sa postupne vytrácal z povedomia spoločnosti a dnes je iba málo tých, ktorí vedia aspoň čosi o slávnom vojvodcovi so slovenskými koreňmi. Zachovala sa o ňom veta: Bol to génius bojovej stratégie.

Krédo Maršala Hadika: Virtuti nihil invium – Chrabrosť nepozná prekážky. Riadil sa ním počas celej 58-ročnej vojenskej služby, v rámci ktorej bojoval v 24 vojnových ťaženiach. V šľapajach  otca pokračovali aj jeho synovia podmaršal Karol a jazdecký generál Ondrej.

https://de.wikipedia.org/wiki/Andreas_Hadik_von_Futak

http://www.vhu.sk/marsal-andrej-hadik/

https://sk.wikipedia.org/wiki/Andrej_Hadik

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Releated

Môžu používané testy určené na diagnostiku ochorenia Covid-19 vyhodnotiť aj iné infekčné či respiračné ochorenie, ako Covid-19 pozitívne?

Úradu verejného zdravotníctva a ministerstvu zdravotníctva sme zaslali žiadosti, jedna sa týka PCR testov, druhá žiadosť je v rovnakom znení, ale týka sa rýchlo testov. Vec: v zmysle Zákona č. 211/2000 Z. z.  o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) Vás žiadame o sprístupnenie nasledujúcich informácii: Druhy v […]

ThDr. René Balák, PhD.

Vo veku nedožitých 54 rokov nás opustil veľký človek. Tam kde sa mnohí zo strachu z prenasledovania, straty „dôveryhodnosti“ , zamestnania… podvolili a svojím mlčaním dopustili šírenie lží, či dokonca aktívnou účasťou sa na ich šírení podieľali , doktor René Balák bez ohľadu na následky stál na strane pravdy, etiky, ľudskosti. Bojoval za ľudské práva […]