„…vytvoril vedu o parnej a plynovej turbíne práve tak, ako o odstredivom kompresore, čo bol jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva…“

Slovensko zrodilo viacero významných vynálezcov, ktorí sa nezmazateľne zapísali do dejín techniky. Vynálezy jedného z nich ovplyvňujú milióny ľudí po celom svete bez toho aby si to uvedomovali. Pomenovali po ňom vzdialenú planétku číslo 3981 – Stodola, objavenú v 80. rokoch v súhvezdí Raka. Získal najvyššie možné ocenenie tej doby, aké mohol technik získať. Aurel Bohuslav Stodola sa narodil 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica-Hušták.

V roku 1928 postavil prvé tepelné čerpadlo na svete, ktoré vykuruje radnicu v Ženeve dodnes. Princípy a teórie, ktoré vytvoril, sú zhmotnené v takmer každej tepelnej či jadrovej elektrárni, jeho turbíny poháňajú lode či ponorky. Tepelné čerpadlá patria k efektívnym a vyhľadávaným vykurovacím zariadeniam súčasnosti.

Základné štúdium absolvoval vo Vrbisko-Mikulášskej evanielickej škole, po štyroch rokoch ho otec poslal do obce Stráže pod Tatrami. Strednú školu začal navštevovať v Lučenci, neskôr v Kežmarku. Vedomosti si dopĺňal individuálnym vzdelávaním. Maturoval v Košiciach. Študoval v Budapešti na technike (v prvom ročníku dostal za svoje usilovné štúdium jednorazovú odmenu 300 zlatých) v Zürichu študoval na mechanicko-technickom oddelení polytechniky. Štúdium skončil s vyznamenaním. Po ukončení štúdii na čas zakotvil u uhorských železníc v Budapešti. Chuť po vzdelávaní ho zaviedla na cesty, cez Charlottenburg až na slávnu parížsku Sorbonnu.

Pôsobil v Prahe v Českomoravskej strojárni. Po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. kde sa stal časom hlavným konštruktérom. Aurel Stodola v roku 1892 skonštruoval v Pražskej strojárni Ruston pre Rakúske štátne železnice parnú turbínu, ktorá poháňala tento parník pri plavbe po Bodamskom jazere. Parník mal dĺžku 55,8 m a kapacitu 500 osôb. Slúžil viac ako 40 rokov.

 V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893), zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929. Svojich študentov vedel zaujať, zapájal ich do procesov, bol veľmi názorný, nakoľko bol vynikajúci maliar dokázal rýchlo a veľmi presne kresliť, čo uľahčovalo študentom pochopenie témy.

Aurel Stodola citlivým, súcitným človekom. Násilie mu bolo odporné, podľa spomienok svojich blízkych trpel, keď videl ľudskú bolesť. Vidiac množstvo vojakov, ktorých zmrzačila vojna, s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom v roku 1915 navrhol a skonštruoval pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Pri predvádzaní protézy prítomným prehlásil, toto je moja pomsta vojne. Na rovnakom princípe vyrobil aj protézy dolných končatín.

Stodola veľa hovorieval  o princípoch lásky, konania dobra a odpúšťania. V liste Albertovi Einsteinovi píše: „Kaziaci sa politický a mravný vývoj, ktorý sa v Európe zvlášť ujal, musí sa plne v každom ohľade s ťažkými starosťami o budúcnosť prejaviť. Pobáda ma presvedčenie, že najlepšie je postaviť sa proti tomu duševným ovplyvnením ľudí! Treba zvlášť podporovať osobnosti, ktoré zlepšujú svoj vplyv srdcom.“

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity poctili nášho rodáka najvyššími vyznamenaniami a hodnosťami. V roku 1901 ho vymenovali za čestného doktora zürišskej univerzity, v roku 1905 mu Vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing.h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu.

Roku 1908 mu udelili najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov – Grashofovu medailu a v roku 1940 ho Anglicko odmenilo najväčšou poctou, akú technik vtedy mohol získať – zlatou Medailou Jamesa Watta. Zlatá medaila Jamesa Watta z roku 1940, je obdobou Nobelovej ceny v technických vedách. Pri jej udeľovaní charakterizovali Stodolove dielo nasledovne: „…vytvoril vedu o parnej a plynovej turbíne práve tak, ako o odstredivom kompresore, čo bol jedinečný čin v dejinách strojného inžinierstva…“

Čestný doktorát mu udelila aj nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied.

„Často ma považujú za Švajčiara. Hoci som naposledy navštívil Slovensko v roku 1912 pri úmrtí matky, vyhlasujem, že nikdy nevychladli moje city pre môj národ. Jasne som vyzdvihol svoj slovenský pôvod, keď ma sem povolali a od toho času ho aj zdôrazňujem.“   Aurel Bohuslav Stodola

Aurel Stodola bol osobnosťou a autoritou nielen vedeckou, ale aj morálnou. Bol čestný, priateľský, dobrosrdečný, nemal rád chvastúnstvo a klamstvo. Miloval hudbu, hlavne Bacha. Známe je jeho humánne cítenie. Keď dostal za poradenskú činnosť od jednej belgickej spoločnosti honorár 60000 frankov, venoval ho fondu pre študentov zo sociálne slabších rodín. Aurel Stodola opustil tento svet 25 decembra 1942.

„Keď do rúk beriem pero, aby som napísal niekoľko slov o profesorovi Stodolovi, o majstrovi techniky, o jemnom, a pritom pevnom mužovi, cítim, že moje vyjadrovacie schopnosti sú príliš obmedzené, aby som sa k takému človeku zachoval tak, ako si to zasluhuje…“ Albert Einstein

Podrobnejšie informácie o našom rodákovi nájdete na stránke https://aurelstodola.sk/ ktorú prevádzkuje múzeum Janka Kráľa a mesto Liptovský Mikuláš.