Jozef Maximilián Petzval

Patrí medzi najvýznamnejšie európske vedecké osobnosti 19.storočia, doslova spôsobil prevrat vo fotografovaní.

Na troch kráľov 6. januára 1807 v  Spišskej Belej sa narodil Jozef Maximilián Petzval.

Ľudovú školu vychodil v Spišskej Belej a v Kežmarku, nižšie gymnázium v Podolínci (paradoxne tu musel robiť reparát z matematiky ktorá ho sprevádzala po zvyšok života), vyššie v Levoči, v rokoch 1823 – 1825 študoval na Kráľovskej akadémii v Košiciach kde musel štúdium prerušiť nakoľko jeho rodičia nemali dostatok peňazí na pokračovanie štúdia. Dal sa do služby u grófa Almášiho v Ždani pri Košiciach, kde vychovával dvoch synov grófa. Keď zarobil dostatok peňazí pokračoval v štúdiách.

V roku 1826 začal študovať na Univerzite v Pešti. V roku 1828 – 35 pracoval ako inžinier v službách mesta, pripravoval najmä vodnostaviteľské projekty, svoje vedomosti uplatnil pri záplavách ohrozujúcich mesto Pešť. Vďaka jeho geometrickým meraniam a výpočtom na základe ktorých dal mladý geodet prerušiť hrádze na tých miestach, kde Dunaj nemohol spôsobiť veľké škody zachránil Pešťanov a ich majetok pred veľkými škodami, vďaka čomu sa tešil všeobecnej úcte.  

V roku 1828 sa zapísal na tamojšiu filozofickú fakultu, kde bol v roku 1831 vymenovaný za adjunkta na katedre fyziky. Titul Ing. získal v roku 1828 a PhDr. v roku 1832 a stal sa suplentom matematiky, mechaniky a praktickej geometrie na peštianskej univerzite, od roku 1937 – 77 pôsobil ako profesor na katedre matematiky vo Viedni.

Vynikal v riešení algebrických a diferenciálnych rovníc, bol mimoriadne zručný brusič skla a jemnomechanik. Venoval sa akustike a to kmitaniu strún, diferenciálnym rovniciam kmitania strún, matematickej teórii hudobných nástrojov, balistike, analytickej mechanike, vypracoval projekty plavebného kanálu okolo Pešti.

Najvýznamnejšie sú však jeho práce z oblasti fotografickej dioptrie. Ako prvý vypočítal konštrukciu fotografického portrétneho a krajinárskeho objektívu, objavil zákony, ktorými sa riadi optika dodnes. Prínosom bol predovšetkým matematický výpočet korekcie optických sústav.

Za necelý rok na základe zložitých exaktných výpočtov skonštruoval portrétový objektív, ktorým spôsobil doslova revolúciu vo fotografovaní, minútové expozície skrátil na sekundové a dal základ modernej fotografii.Petzval bol vynálezca a konštruktér, nie obchodník, svoj skonštruovaný prototyp zveril na sériovú výrobu a predaj viedenskému podnikateľovi Viogtländerovi. Viogtländer začal čoskoro s výrobou a predajom,  to s mimoriadnym úspechom. Petzval neuzavrel s výrobcom žiadnu zmluvu a svoj objektív nedal ani patentovať. Jedinou jeho odmenou bolo dvetisíc zlatých, ktoré od Voigtländera dostal za svoje výpočty. Táto odmena bola zanedbateľná v porovnaní so ziskami z predaja, medzi Petzvalom a Voigtländerom došlo k vážnym sporom.

Po portrétovom objektíve skonštruoval krajinkársky objektív, tu sa už profesor Petzval nedal naivne oklamať. Poučený trpkou skúsenosťou podpísal zmluvu s optikom Carlom Dietzlerom a svoj krajinársky objektív si dal pre istotu patentovať. Nový objektív, Petzval-Dietzler, pôsobil na vtedajšom trhu ako bomba, predalo sa ho trojnásobne viac z dielne nepoctivého optika Voingtländera. Nový objektív sa uplatnil nielen vo fotoaparátoch, ale tiež v ďalekohľadoch a neskôr aj v kinematografii. Zákony ktoré objavil  Jozef Maximilián Petzval o sa riadi optika dodnes.

Výsledky svojej práce publikoval v nemčine v mnohých odborných článkoch a v knihách. V rokoch 1853 – 1859 vydal dvojdielnu knihu zasvätenú milovanej matematike – Integrácia lineárnych diferenciálnych rovníc s konštantným alebo premenlivým koeficientom. Sedemnásť rokov svojich výskumov chcel spracovať knižne, za to dlhé a plodné obdobie zhromaždil mnoho cenného materiálu, žiaľ zlodeji mu vykradli byt, časť materiálu spálili a časť sa nenávratne stratila, viac sa k tomu nevrátil.

Jozef Petzval sa venoval aktívne aj športu, konkrétne šermu, v Pešti bol považovaný za jedného z najlepších šermiarov. Svojmu obľúbenému športu sa venoval aj vo Viedni, kde ho už ako významného profesora zastihol revolučný rok 1848. Ako veliteľ sa postavil na čelo neveľkého zboru krasojazdcov. Tvorili ho jeho študenti vyzbrojení kordmi a puškami. Revoltou chceli dosiahnuť zrušenie poddanstva a nastolenie všeobecného volebného práva.

Jozef Maximilián Petzval tento svet opustil 17. septembra 1891. Jeho telo je pochované vo Viedni na centrálnom cintoríne v blízkosti Mozarta a Bethovena.

Vynálezy Jozefa Maximiliána Petzvala
1840 skonštruoval portrétový objektív, ktorý znamenal skutočný prevrat vo vývoji fotografickej optiky
1840 skonštruoval achromatický trojšošovkový objektív s veľkou svetelnosťou na základe vlastného teoretického výpočtu
1840 rozlúštil tajomstvo fotografického svetla náročnými výpočtami a vyvinul nový objektív so 16-krát silnejším svetlom. Vďaka tomu mohli byť snímky hotové do minúty (predtým to trvalo v závislosti od časti dňa a počasia 5 až 30 minút).
1841 skonštruoval ako prvý asférický objektív
objektív s veľkou svetelnosťou pre kinematografické premietanie
1857 dal patentovať krajinársky objektív, tzv. ortoskop
S použitím zrkadlovej Petzvalovej lampy zostrojil aj projektor
Okrem objektívov prepočítal a prepracoval aj optiku ďalekohľadov z čias Galileiho.
Zaoberal sa aj optikou mikroskopov.
Vypracoval projekt osvetľovacieho zariadenia pre lode na Dunaji.
Skonštruoval dvojoký ďalekohľad.
Skonštruoval prenosný reflektor s priemerom 1,3m na osvetľovanie predmetov až do vzdialenosti 2,7 kilometra…

Vyznamenanie
rad Františka Jozefa

Zaslúžené uznania, pocty
Obrovský prínos Jozefa Maximiliána Petzvala v svetových dejinách fotografickej techniky a v optike vôbec je všeobecne uznávaný. Jeho zásluhy na poli optiky a dlhoročné pedagogické pôsobenie pripomína pamätná tabuľa v arkádach čestného nádvoria viedenskej univerzity, osadená roku 1901 zásluhou viedenskej Fotografickej spoločnosti.

Pamiatku Jozefa Petzvala pripomínajú pamätné tabule a pomníky aj na viacerých ďalších miestach, medzi inými aj na rodnom dome v Spišskej Belej, kde bolo v roku 1964 zriadené múzeum fotografickej a kinematografickej techniky.

Podľa Jozefa Petzvala je pomenovaný jeden z kráterov Mesiaca a planétka objavená v roku 1980 českým astronómom Antonínom Mrkosom

V každom aj tom najmodernejšom fotografickom prístroji je skrytý kúsok diela nášho rodáka Jozefa Maximiliána Petzvala.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Releated

ThDr. René Balák, PhD.

Vo veku nedožitých 54 rokov nás opustil veľký človek. Tam kde sa mnohí zo strachu z prenasledovania, straty „dôveryhodnosti“ , zamestnania… podvolili a svojím mlčaním dopustili šírenie lží, či dokonca aktívnou účasťou sa na ich šírení podieľali , doktor René Balák bez ohľadu na následky stál na strane pravdy, etiky, ľudskosti. Bojoval za ľudské práva […]

Jozef Murgaš

Jozef Murgaš reverend, maliar, vynálezca, politik, signatár Pittsburskej dohody,  podporovateľ slovenskej komunity v Pensylvánii, spoluorganizátor zbierky medzi americkými Slovákmi s výťažkom 1 milión dolárov na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov, novinár a vydavateľ mesačníka ŠAŠO, najväčšmi sa však preslávil prevratným prvým bezdrôtovým prenosom hovoreného slova na svete. Z Uhorska vyštvaný, v ČSR nechcený. […]