Nájdete nás na telegram odysee

Jozef Murgaš

Jozef Murgaš reverend, maliar, vynálezca, politik, signatár Pittsburskej dohody,  podporovateľ slovenskej komunity v Pensylvánii, spoluorganizátor zbierky medzi americkými Slovákmi s výťažkom 1 milión dolárov na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov, novinár a vydavateľ mesačníka ŠAŠO, najväčšmi sa však preslávil prevratným prvým bezdrôtovým prenosom hovoreného slova na svete. Z Uhorska vyštvaný, v ČSR nechcený.

Janovi Murgašovi a jeho žene Zuzane (rodená Slamková) sa 17. februára 1864 v odľahlej časti Tajova nazývaného Farbenô pri Banskej Bystrici narodil syn Jozef. Ako päťročný nastúpil do cirkevnej ľudovej školy v Tajove, už ako malý chlapec bol veľmi zvedavý s talentom na maľovanie a kreslenie čoho si všimol aj miestny učiteľ Karol Berger. Na jeho odporúčanie a s jeho pomocou rodičia neskôr prihlásili mladého Jozefa na štúdia do banskobystrického gymnázia. V Banskej Bystrici navštevoval ateliér Jozefa Božetecha Klemensa kde sa zoznámil so slovenským maliarom Dominikom Skuteckým s ktorým sa stali priatelia. Otec Ján bol roľník, chcel aby jeho syn pokračoval v jeho šľapajach, mama chcela zo syna kňaza čo sa jej aj splnilo. Teologický seminár absolvoval v Bratislave 1880 – 1882 a v Ostrihome 1882 – 1884, kde mu vicerektor dovolil používať svoj fyzikálny kabinet kde sa mohol Jozef popri maľovaniu venovať aj štúdiu elektrotechniky a fyziky. Bohosloveckú fakultu absolvoval v Ostrihome 1884 – 1886, tam sa už svojím záľubám mohol venovať len potajme.

Za pomoci vicerektora Sókoryho mohol Jozef Murgaš absolvovať tretí ročník na banskobystrickej bohosloveckej fakulte, kde sa jeho záľuby strelili s pochopením vedenia fakulty. Za kňaza ho vysvätili v roku 1888.

Kristus pred Pilátom, Jozef Murgaš
Dubová na Horehroní bolo prvé pôsobisko kňaza Jozefa Murgaša, kde sa popri inom zdokonaľoval v maľovaní, v tomto období vzniklo množstvo jeho malieb, ktoré daroval rôznym kostolom, jednu z malieb, kópiu maľby Kristus pred Pilátom daroval Biskupovi Bendemu, ktorému sa veľmi zapáčila a to bol pravdepodobne aj podnet na to, aby poslal Jozefa Murgaša na maliarsku akadémiu do Budapešti. Počas štúdia na maliarskej akadémii (1988) v Budapešti pracoval J. Murgaš na kópii obrazu Svätá Alžbeta, ktorý si objednal práve Biskup Bende. Ešte v tom roku bol oboznámený listom od Biskupa Bendeho, že bude študovať na maliarskej akadémii v Mníchove, kde študoval od roku 1890-1894. Počas štúdii v Mníchove dostal J. Murgaš požiadavku od Biskupa Bendeho nakresliť ďalší obraz, na ktorom začal pracovať.

Obraz sv. Juraja – Lopej, ďalšie z Wilkes Barre – Pensylvánia
Biskup Bende už zastupoval nitriansku diecézu a na banskobystrickú nový biskup Karol Rimely ešte nenastúpil, jeho tajomník Ján Havran (Murgašov spolužiak z kňazského seminára, Murgašovi vždy závidel jeho maliarske nadanie aj vynikajúce študijne výsledky) v túžbe zapáčiť sa veľkomaďarským názorom konal, v liste, ktorý poslal biskupovi Bendemu, poohováral J. Murgaša tak, že biskup Murgašovi na jeho listy už ani neodpovedal. Tajomník biskupa Havran aj naďalej špinil a intrigoval voči Murgašovi kde sa objavil, čoho výsledkom bolo, že „pansláv“ Jozef Murgaš maliarsku akadémiu v Mníchove už nedokončil, bol prekladaný z fary na faru, život mu bol strpčovaný ako sa len dalo. Popri tom však dokázal Jozef Murgaš maľovať a zanechal po sebe niekoľko obrazov, ako napr. obraz Svätého Juraja v obci Lopej (teraz časť Podbrezová).
Posledné preloženie Jozefa Murgaša, ktoré sa tajomníkovi J. Havranovi intrigami podarilo docieliť bolo do Chrenovca, kde mal nad Murgašom dozorovať prísny farár Stangl. Ten však čoskoro prišiel na to kde je pravda
Ilustračný obrázok
Kalich horkosti pretiekol. Bol to práve farár Stangl čo dal do rúk Jozefa Murgaša kresťanský časopis v ktorom bol inzerát, že hľadajú slovenského kňaza do osady v USA. Poradil sa s priateľmi, rodinou a biskupovi dal list so žiadosťou, aby mohol svoju kňazskú činnosť vykonávať v Amerike. Biskup žiadosť podpísal. Jozef Murgaš vybavil všetky náležitosti, požičal si peniaze, i keď nerád rozlúčil sa s rodičmi, bratom, príbuznými, priateľmi a na dlho opustil svoj rodný kraj. Tesne po odchode ho ešte navštívili žandári, ktorí ho mali so sebou odviesť, zrejme jedna z ďalších intríg v rade biskupovho tajomníka Havrana. V tej dobe bol však Jozef Murgaš už na lodi, kde sa v podpalubí plavil do neznámeho sveta.
Wilkes Barre, Pennsylvania 1889
Po príchode do USA pár mesiacov pôsobil na farnosti v Pittstone predmestie Wilkes-Barre v Pensylvánii, odkiaľ bol presunutý priamo do farnosti Wilkes-Barre. Kde začiatkom storočia počas pôsobenia Jozefa Murgaša žila slovenská komunita prevažne chudobných baníkov s rodinami. Svojej činnosti sa Jozef Murgaš ujal so zanietením, spoločne s farníkmi zriadil slovenskú školu, telocvičňu, ihriská, neskôr vybudovali kostol, ktorý obohatil svojimi obrazmi a knižnicu. Zaslúžil sa o zriadenie sirotincov, založil týždenník Katolík, humoristický mesačník ŠAŠEK do ktorého prispieval karikatúrami. Svoje národne cítenie ďalej prehlboval a prenášal aj svojich farníkov. Založil Slovenskú Ligu v Amerike a spoločne s pár krajanmi sformulovali prvé memorandum tejto organizácie. Na fare Jozef Murgaš zriadil skromné elektrotechnické laboratórium na ktoré použil prostriedky z maľovania a popri inom sa venoval aj svojej ďalšej záľube.
Onedlho sa meno Jozefa Murgaša a mesta Wilkes Barre skloňovalo v celom svete.
2. októbra 1903 vo  Washingtone Jozef Murgaš podal svoju prvú patentovú prihlášku, ktorú neskôr rozdelil na dve. 10. mája 1904 federálny patentový úrad vo Washingtone pridelil Jozefovi Murgašovi dva patenty. „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu“ a druhý ako „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou“.
Po podaní patentov začal pracovať na vylepšeniach, pracoval dňom, nocou, bez asistenta s nedostatkom financií, prístroje s ktorými pracoval si vyrábal. Jeho vynálezy plnili stránky novín, hrnuli sa ponuky na spoluprácu, ktoré odmietal, nakoľko jeho vylepšenia neboli stopercentné. Ukázalo sa, že bez finančnej pomoci to nepôjde, uzavrel zmluvu s podnikateľmi z Philadelphie a Washingtonu na základe ktorej vznikla spoločnosť Universal Aether Telegraph Co.

27. apríla 1905 sa konala prvá skúška Murgašových patentov (prenos bezdrôtových správ nad pevninou). Z Wilkes-Barre do 30 km vzdialeného Scrantone.
Prvá správa prišla do Scrantonu: “Zdar vynálezcovi“
Do Wilkes-Barre prišla odpoveď : „Sláva Bohu na výsostiach“.
Prvý krát v histórii došlo k bezdrôtovému prenosu správ nad pevninou bez rušenia na veľkú vzdialenosť.

10. augusta 1905 Americký prezident Theodor Roosevelt osobne navštívil Murgašove laboratórium, Murgaš mu predviedol ukážku svojho nového systému prenosu, uchvátený prezident mu prisľúbil vládnu podporu. Žiaľ septembrová búrka vo Wilkes-Barre poškodila Murgašove stožiare, ktoré bolo nutné urýchlene opraviť, nakoľko sa chystala novembrová oficiálna skúška. Murgaša dva krát navštívil aj vynálezca Marconi, zaujímal sa o jeho patenty, Murgaš v dobrej viere Marconimu všetko o čo sa zaujímal podrobne vysvetlil.

23. novembra 1905 sa konali oficiálne skúšky. Skúška dopadla nad očakávania, prenos bol uskutočnený medzi Wilkes-Barre a mestom Scranton, ale depešu zachytili aj v 200 km vzdialenom Brookline.

V tom istom roku počas búrky Murgašov pomocník Stegner zachytil v étery prvý ľudský hlas na zemi, ktorý patril Jozefovi Murgašovi. „Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto?“

Jozef Murgaš naďalej zlepšoval svoj systém a ešte viac ho zdokonalil. V roku 1907 bola uskutočnená prvá bezdrôtová hlasová komunikácia medzi starostom Connellom zo Scrantonu a starostom Kirkendallom z Wilkes-Barre.

Národovec telom i dušou
Jozef Murgaš aj napriek tomu, že bol v cudzom svete ďaleko od domova, aj napriek mnohým činnostiam ktorým sa venoval zostal národne cítiacim človekom. Svojim dielom prispel k vytvoreniu prvej ČSR v roku 1918, bol iniciátorom zbierky na pomoc oslobodenia svojich bratov spod jarma maďarského útlaku a na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov – Milióndolárova zbierka (Million dollar drive), ktorú osobne odovzdal  T. G. Masarykovi. Masaryk mu pri tejto príležitosti navrhol osobné stretnutie keď sa vráti domov…

Pamätná ďakovná pohľadnica za príspevok na oslobodenie Slovenska
J. Murgaš bol signatárom Pitsburgskéj dohody, ktorú podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom (Masaryk neskôr Pitsburgskú dohodu ,vyhlásil  za nezáväznú).

V USA génius, v ČSR človek bez „kvalifikácie“ V roku 1920 po 24 rokoch sa Jozef Murgaš vrátil na Slovensko už ako majiteľ vyše desiatky patentov z USA kde bol považovaný za génia. Dohodnuté stretnutie J. Murgaša s T. G. Masarykom sa neuskutočnilo, prezident ho neprijal, bolo mu povedané, že prezident sa ospravedlňuje ale je veľmi zaneprázdnený. Bolo mu zamietnuté zriadiť elektrotechnickú školu a laboratória (obdobnú školu ako založil vo Wilkes Barre), vyučovať elektrotechniku.., „Nelze vyhověti, protože nemáte potřební kvalifikaci…“

V USA držiteľ niekoľkých patentov, poradcom v oblasti bezdrôtovej telegrafie a rádiotechniky, člen Amerického inštitútu elektrotechnických inžinierov, Americkej spoločnosti pre psychický výskum, Wyomingskej historickej a geologickej spoločnosti, výrazne prispel k vzniku prvej ČSR… Žiaľ odovzdať svojim rodákom vedomosti z oblasti rádiotelegrafie a elektrotechniky mu nebolo umožnené.

Ešte v tom istom roku Jozef Murgaš odcestoval do Wilkes-Barre medzi svojich krajanov. Zo sklamania ktoré zažil v Prahe sa nevedel dlho spamätať, trápilo ho aj to, že mu nikto nevedel povedať čo sa stalo s dolármi z Milióndolárovej zbierky, ktorej bol iniciátor, predseda a hlavný pokladník. Osobne ju odovzdal pre očami viacerých amerických Slovákov a Čechov do rúk Masaryka. Osud zbierky je dodnes nevyjasnený. Nasledujúce roky sa utiahol a začal viac venovať svojím záľubám, maľovaniu, rybačke či zbieraniu motýľov.

Spor o prvenstvo v bezdrôtovom prenose prostredníctvom tónovej modulácie medzi Guglielmom Marconim – Reginaldom Fessendenom

Marconi niekoľkokrát navštívil laboratórium Jozefa Murgaša, ten sa v dobrej viere s Marconim o svoje zistenia podelil.  R. Fessenden si zas podrobne prehliadal Murgašove patenty na Patentovom úrade vo Washingtone. G. Marconi aj R. Fessenden tieto princípy využili a vytvorili: G. Marconi  – Sonorous system a R. Fessenden – Tuned system.

Dňa 7. januára 1916 Okresný súd v New Yorku vyniesol rozsudok v spore R. Fessenden – G. Marconi. Prvenstvo v bezdrôtovom prenose informácii prostredníctvom tónovej modulácie patrí Jozefovi Murgašovi.

V roku 1920 najvyšší federálny súd USA zrušil základné patenty G. M. Marconiho (1874 – 1937) v oblasti rádiotelegrafie s odôvodnením, že sú v podstate obsiahnuté v patentoch, ktoré získal takmer desať rokov pred ním Nicola Tesla (1856 – 1934) a v niektorých ho v rokoch 1904-1905 predstihol aj Jozef Murgaš.

Neoblomná vytrvalosť s akou šiel Jozef Murgaš za svojim cieľom je obdivuhodná, túžil byť maliarom, pôsobil ako kňaz, stal vynálezcom, ktorého vynálezy sa stali základom pre analógové rozhlasové vysielanie, bezdrôtovú komunikáciu pevných sietí, analógových mobilných sietí.

Jozef Murgaš opustil tento svet 11. mája 1929

…“Jeho celý život bol vyplnený vynikajúcimi príkladmi veľkých činov, práce pre priateľov, susedov, spolublížnych každého spoločenského postavenia.

Preto niet divu, že spomienka naňho sa hlboko vryla do myslí všetkých tých, ktorí ho poznali, či nejakým spôsobom spoznali jeho dielo… Celá Pensylvánia je hrdá na to, že môže vzdať hold reverendovi Jozefovi Murgašovi aj pätnásť rokov po jeho smrti.

Preto ako vďaku za jeho vykonanú prácu v tomto štáte vyhlasujem nedeľu 12. novembra 1944 za Deň reverenda Jozefa Murgaša.“ Pensylvánsky guvernér Edward Martin (18 September 1879  – 19 Marec 1967)

„Mal som šťastie, že som vyrastal v susedstve Jozefa Murgaša, a tak som veľmi často mohol obdivovať jeho všestrannú vzdelanosť. Mnohému som sa od neho priučil… Nerozumel som tomu, čo robí reverend Murgaš, ale aj tak som s údivom pozoroval jeho zručnosť a trpezlivosť pri výskumoch…

Do svojej smrti nezabudnem na chvíle, keď do jeho skromného laboratória zavítal americký prezident Theodor Roosevelt, aby sa osobne presvedčil o vynálezoch reverenda Murgaša…

Som nesmierne rád a vysoko si vážim, že som dostal dôveru hovoriť o živote a diele tohto vynikajúceho odborníka a človeka – otca Murgaša. Vynálezcu, ktorý ako prvý objavil základné princípy rádia, keď úspešne preniesol zvuk vzduchom. Zapísal sa tak medzi géniov našej planéty.“ Hlavný sudca Andrew Hourigan (15 Marec 1881 – 27 Júl 1952), pri príležitosti dňa reverenda Murgaša.

Patenty Jozefa Murgaša registrované v USA (1904 − 1911) pod reg. číslami:

• 759 825 „Zariadenie na bezdrôtovú telegrafiu“

• 759 826 „Spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou“

• 876 383 „Zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn“

• 917 103 „Výroba iskrových frekvencií zo zdroja prúdu bez prerušovačov“

• 848 675 „Vlnomer“

• 860 051 „Podzemná bezdrôtová telegrafia“

• 848 676 „Elektrický transformátor“

• 915 993 „Bezdrôtová telegrafia“

• 917 104 „Detektor magnetických vĺn“

• 930 780 „Magnetický detektor“

• 1 196 969 „Spôsob a zariad. na výrobu el. oscilácií zo striedavého prúdu“

• 9 726 „Vylepšený vynález 1196 969 reg v USA“ udelený v Anglicku v r. 1907

• 1 001 975 „Prístroj na výrobu elektrických oscilácií“

• 1 034 739 „Naviják na rybársky prút“ v r. 1912

• Spolutvorca na 2 vynálezoch dôležitých vlastností týkajúcich sa elektrických oblúkových lámp v r. 1910

https://monoskop.org/Jozef_Murgaš

Jozef Murgaš – komunikácia včera a dnes.

https://www.jozefmurgas.sk/

https://www.jozefmurgas.sk/media/linky/diplomovka-jozef-murgas.pdf

https://zivot.pluska.sk/pribehy/potomkovia-velikanov-geny-vynalezcovi-murgasovi

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Releated

ThDr. René Balák, PhD.

Vo veku nedožitých 54 rokov nás opustil veľký človek. Tam kde sa mnohí zo strachu z prenasledovania, straty „dôveryhodnosti“ , zamestnania… podvolili a svojím mlčaním dopustili šírenie lží, či dokonca aktívnou účasťou sa na ich šírení podieľali , doktor René Balák bez ohľadu na následky stál na strane pravdy, etiky, ľudskosti. Bojoval za ľudské práva […]

Vavrinec Benedikt Nedožerský

Otváral oči nevidiacim a povzbudzoval ich k národnému vedomiu. Bol popredný humanistický vzdelanec, literárny teoretik, významný pedagogický reformátor, prekladateľ, gramatik, matematik, básnik a tiež hudobník. Kodifikátor prvej systematickej gramatiky českého jazyka, pôvodca a zakladateľ českej časomernej prozódie… Vavrinec Benedikt sa narodil v Nedožeroch – Brezanoch na hornej Nitre, okres Prievidza. V Prievidzi získal základné vzdelanie, po smrti otca si ho […]