Vavrinec Benedikt Nedožerský

Otváral oči nevidiacim a povzbudzoval ich k národnému vedomiu. Bol popredný humanistický vzdelanec, literárny teoretik, významný pedagogický reformátor, prekladateľ, gramatik, matematik, básnik a tiež hudobník. Kodifikátor prvej systematickej gramatiky českého jazyka, pôvodca a zakladateľ českej časomernej prozódie…

Vavrinec Benedikt sa narodil v Nedožeroch – Brezanoch na hornej Nitre, okres Prievidza. V Prievidzi získal základné vzdelanie, po smrti otca si ho vzal k sebe strýko do Jihlavy, kde chodil do školy. V rokoch 1590 – 1593 a v roku 1595 bol poslucháčom filozofie a teológie na Karlovej univerzite v Prahe. V roku 1597 získal bakalára o triky neskôr magistra.

Žatec z čias Benedikta Nedožerského. J. Willenberg rytina 1602
Po štúdiách začal vyučovať v moravských Budějoviciach, ešte pred tým bol rektor v Uherskom Brode, kde vraj tamojší obyvatelia hovorili takou peknou slovenčinou ako na hornej Nitre. V rokoch 1596-1599 učil na Akademickej škole v Prahe o rok neskôr bol rektorom školy v Žatci a v rokoch 1600-1602 bol rektorom v Havlíčkovom Brode. V roku 1604 sa natrvalo usadil v Prahe. Stal sa prorektorom a v roku 1611 dekanom Filozofickej fakulty Karlovej univerzity.

Jeho traktáty zanechali trvalé stopy vo vedecko-publikačnej práci na celý život. Navrhoval nové školské osnovy, ktoré vychádzali z vtedajších moderných psychologicko-pedagogických požiadaviek, presadzoval systematickosť v školstve, navrhol princíp názornosti a nevyhnutnosti spájať teóriu vyučovacie predmetu s praxou a praktickými ukážkami.

Bol tvrdým zástancom reforiem a dožadoval sa vyučovania v materinskom jazyku, čím si mnohých rodičov získal a iných zasa znepriatelil, hlavne tých, ktorý uprednostňovali nemecký jazyk pred svojim materinským.

Svoje rodné meno zvykol písať v latinskom ekvivalente Laurentius Benedictus Nudozierinus – Vavrinec Benedikt Nedožerský, čím zdôrazňoval to odkiaľ pochádza..

Benedikt počas svojej pedagogickej aktivity vypracoval základy aritmetiky tak, že tvorili základ odborného vedeckého štúdia. V roku 1603 vydal v Prahe priekopnícku prácu – Gramatika českého jazyka. Počas svojho pôsobenia na Morave a v Česku poznal, že Česi nemajú jednotný jazyk, ktorý by ich spájal do homogénneho celku. Používali rôzne nárečia tak, že si často navzájom nerozumeli.

V o svojej českej gramatike vychádzal sčasti z Karlickej Biblie  a z hovorovej reči ľudu v niektorých prípadoch neakceptoval len český ale aj moravský ekvivalent so slovenskými nárečovými prvkami. Vychádzal z predchádzajúcich jazykových štúdii humanistických a antických autorov. Českú gramatiku – toto fundamentálne dielo prijal aj český historik Josef Dobrovský (1753-1829), zakladateľ českej slavistiky, priekopník národného obrodenia.

Akademik B. Havránek, „první mluvnicí, v plnem slova smyslu zpracovávající skutečne mluvnickou soustavu své doby, je teprve mluvnice od Vavrince Benedikta Nedožerského z roku 1603“ Čs vlastiveda 1936. Postupne sa Benediktovo dielo – uzákonenie jazyka – natoľko udomácnilo, že ďalšie piate či šieste generácie vnímali Benediktovo dielo ako samozrejmosť a už sa nezamýšľali, kto bol prvým kodifikátorom českého jazyka.

Rytmometrické parafrázy Dávidovich žalmov od Benedikta Nedožeského z roku 1606 – titulná strana

V tomto spise Benedikt prvý zostavil úplný systém českej časomernej prozódie s rýmom, čiže rytmometricky… Benedikt predstavuje vo vývine českého básnictva veľmi dôležitý stupeň. Preniesol vkus literárneho humanizmu z holých latinských imitácii do jazyka národného.

Vzhľadom na metrickú a prozodickú stránku je jeho dielo najlepšie z prác tohto druhu 17. a 18. storočia a môže byť nazvané vzorovým. Benedikt znamená vrchol českej časomernej prozódie: prvý podal pre ňu úplne pravidlá, vyhovujúce duchu českého jazyka.

Benedikt bol pôvodcom, zakladateľom českej časomernej prozódie. Literárny historik P. Valaský vo svojom Prehľade literárnych dejín Uhorska (Conspectus reipublicae litterariae in Hungaria): „Prvý učil Čechov a Slovákov skladať materinskou rečou básne podľa latinských vzorcov.“

V básňach, ktoré vyšli z pera Benedikta, sa môžeme dočítať o jeho žiali nad biednymi a utlačovanými… Obavy má z Tureckých hôrd, ktoré plienia a vraždia jeho krajanov , „aby hajdúsi a husári živú smelosť nabrali a hurá na Turkov, nepriateľov, janičiarov!“ Ak sa tak nestane, „hrozná sa bude valiť moc!“ Verí však, že „náš bohabojný, verný ľud sa skaziť tureckým polmesiacom nedá.“

Univerzitných dejín sa ťažko dotkla Benediktova smrť dňa 4. júna 1615 na pravé poludnie.

Prorektor Troilus: „Bol to ozajstný filozof, ktorý nikdy nepracoval viacej, ako keď zdánlive zaháľal. Jeho hovor bol jemný ako Sokratov, vôbec nie pritvrdý. Jeho povahe a mravom boli vzdialené neslušné slová, šaškovitý hovor, zlý zvyk všelijakých nepekných rečí a kliatie…Odkázal univerzite viac ako tisíc kôp gr. meissenských.“

Benediktova smrť prebudila medzi vedcami vrelú sústrasť, vydali básne na chválu zosnulého priateľa Vavrinca Benedikta Nedožerského, ktorý zasvätil svoj život vede, vzdelávaniu a školstvu.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Releated

ThDr. René Balák, PhD.

Vo veku nedožitých 54 rokov nás opustil veľký človek. Tam kde sa mnohí zo strachu z prenasledovania, straty „dôveryhodnosti“ , zamestnania… podvolili a svojím mlčaním dopustili šírenie lží, či dokonca aktívnou účasťou sa na ich šírení podieľali , doktor René Balák bez ohľadu na následky stál na strane pravdy, etiky, ľudskosti. Bojoval za ľudské práva […]

Jozef Murgaš

Jozef Murgaš reverend, maliar, vynálezca, politik, signatár Pittsburskej dohody,  podporovateľ slovenskej komunity v Pensylvánii, spoluorganizátor zbierky medzi americkými Slovákmi s výťažkom 1 milión dolárov na podporu vzniku nového štátu Čechov a Slovákov, novinár a vydavateľ mesačníka ŠAŠO, najväčšmi sa však preslávil prevratným prvým bezdrôtovým prenosom hovoreného slova na svete. Z Uhorska vyštvaný, v ČSR nechcený. […]