Nájdete nás na telegram odysee

Média – strach – stres

Opakovaná, strach vyvolávajúca informácia šírená médiami, môže u ľudí vyvolať vyšší akútny stres, ako keď je osoba danému problému vystavená priamo.

Štúdia o vplyve médií na vytváranie akútneho stresu v spojitosti s bombovým útokom na Bostonskom maratóne. Skúmalo sa, či opakované prijímanie informácii o bombovom útoku na Bostonskom maratóne bolo spojené s akútnym stresom. Bol porovnávaný priamy vplyv ( byť v blízkosti bombových útokov) s mediálnym vplyvom (televízia, rádio, tlač, soc. siete…) Prieskum sa uskutočnil 2 – 4 týždne po bombových útokoch s celoštátne reprezentatívnou vzorkou a reprezentatívnymi podvzorkami z Bostonu a New Yorku (4675 dospelých).

Ľudia, ktorí boli po teroristickom útoku na Bostonskom maratóne počas týždňa vystavený častým informáciám súvisiacich s útokom, mali šesťkrát vyššiu pravdepodobnosť, že zažijú vysoký akútny stres, ako tí čo boli priamymi svedkami útokov.

Tí čo boli počas dňa vystavení šiestim alebo viac hodinám mediálneho spravodajstva súvisiaceho s útokom mali deväťkrát vyššiu pravdepodobnosť že zažijú vysoký akútny stres, ako tí čo boli vystavení tomuto spravodajstvu menej ako hodinu.

Je šesť hodín veľa? Koľko ľudí má v práci, počas jazdy autom či doma zapnuté rádio? Množstvo ľudí má zapnutú televíziu aj keď ju práve nesleduje, mnohí ľudia si bez televízie nevedia predstaviť život…

Prečo tá kampaň šírenia strachu? Prečo je spoločnosť stigmatizovaná záplavou informácii o počte novo nakazených, počte úmrtí? Reklama: pacient na prístroji s dôrazom na sťažené dýchanie, kto mohol niečo takéto vymyslieť? Umelé navyšovanie pozitívnych prípadov: covid pacienti nad 65 rokov sa rátali za 4-roch, preloženie covid pacienta na iné oddelenie v rámci nemocnice, alebo do inej nemocnice bol ďalší nový prípad… Vedecké poznatky z oblasti psychológie, ktoré mali byť pri riešení zdravotných problémov nápomocné ľuďom, sú na hulváta proti ľuďom zneužívané.

Dlhodobý stres vyčerpáva náš organizmus čím sa nám oslabuje imunitný systém z čoho môže vzniknúť množstvo zdravotných problémov.

Napríklad: Stres zvyšuje produkciu žalúdočných kyselín, čo vedie k páleniu záhy. Svaly zodpovedné za dýchanie sa počas pôsobenia stresových hormónov stiahnu, čím sa dostavuje dýchavičnosť. Pri oslabenej imunite sme náchylnejší na bakteriálne či vírusové ochorenia… Úroveň stresu môže ľudí vystaviť zvýšenému riziku kardiovaskulárnych ochorení. Počas dlhoročnej a rozsiahlej štúdie bolo pozorované, že úroveň stresu súvisí s rizikom úmrtia na ochorenie pečene…

Ide o nevedomosť manažérov pandémie a médii, alebo zámer? O vplyve strachu – stresu na ľudské zdravie bolo napísaných množstvo článkov, natočených televíznych relácii vychádzajúcich z vedeckých poznatkov, takže nevedomosť pravdepodobne odpadá.

Máte radi prechádzky v lese? Majú blahodarný vplyv na naše fyzické i psychické zdravie.

Prechádzky v lese zvyšujú aktivitu aj počet NK buniek. NK (Natural Killers – prirodzený zabijak) bunky zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti nádorom či vírusom… Zvýšená aktivita NK buniek môže po výlete v lese pretrvať až 30 dní. Pri infekčnom ochorení je hladina a aktivita NK buniek už na začiatku infekcie rozhodujúcim faktorom, ako bude infekcia ďalej prebiehať. Hladinu a aktivitu NK buniek znižuje STRES!!

Už 15 minútová prechádzka v lese môže zlepšiť náladu, zmierniť stres a úzkosť…Prechádzka lesom alebo zelenou oblasťou so stromami zlepšuje pamäť a pomáha učeniu. Pobyt v prírode môže zvýšiť tvorivú činnosť – kreativitu

Tajomstvo spočíva v samotných rastlinách. Jedným je vyššia koncentrácia kyslíka. Ďalším sú látky fytoncídy – esenciálne oleje, ktoré vytvárajú rastliny na svoju obranu proti škodcom ako je hmyz, baktérie plesne. Takže, ak žijete v blízkosti lesa, lesoparku… v ktorom sa nachádzajú stromy, ako borovica, céder, smrek alebo jedľa,  žijete v blízkosti stromov, ktoré patria medzi najlepších producentov fytoncídov.

K terapeutickým výhodám pobytu v lese prispieva celková zelená scenéria, upokojujúce zvuky, ako šum lístia, hukot potokov a vodopádov, spev vtákov… stačí stíšiť hlas mysle a nechať prehovoriť les. Malo by byť v našom záujme žiť s prírodou harmónii. Treba si uvedomiť, že to my potrebujeme prírodu, nie príroda nás.

Shirin-yoku

V Japonsku prebiehajú dlhoročné výskumy zamerané na vplyv pobytu v lese na ľudské zdravie. Dlhoročnú tradíciu tam majú tzv. ozdravovacie lesné kúpele (shinrin-yoku) čo je relax v prírode medzi stromami (nie kúpanie v lesnom parku)

Kontakt s blízkymi, príjemná hudba, radosť, smiech, úprimne láskavosti, nezištná pomoc, kvalitný spánok, fyzická aktivita, pravidelné cvičenie… aj to prospieva našej psychike.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Releated

Šišiak bajkalský (Scutellaria baicalensis)

Liečivé účinky Šišaka bajkalského sú známe viac ako 2000 rokov. V tradičnej medicíne patrí medzi najvýznamnejšie liečivé rastliny, radí sa medzi adaptogény. Termín adaptogén vytvoril ruský vedec Nikolaj Lazarev v roku 1947. Lazarev vytvoril kritéria, podľa ktorých se posudzuje či rastlina patrí medzi adaptogény: –Musí mať len minimálne nepriaznivé pôsobenie na fyziologické funkcie organizmu. -Musí zvyšovať […]

Sladké drievko – Glycyrrhiza glabra

Sladké drievko je jednou z najstaršie používaných bylín na liečebné účely, má cez 300 účinných látok, v tradičnej medicíne má svoje pevné a opodstatnené zastúpenie. Zverejnené štúdie od roku 1979 do októbra 2020 preukázali, že glycyrizín a extrakt zo sladkého drievka majú širokú antivírusovú aktivitu proti RNA a DNA vírusom ako: herpes vírus, HIV vírus, vírus […]