Narodil sa 11. januára 1800 v Zemnom pri Komárne v chudobnej roľníckej rodine, ktorá sa tam prisťahovala z Liptova. V roku 1828 náš rodák ako prvý na svete objavil možnosť premeny elektrickej energie na mechanický otáčavý pohyb – elektromotor. Ten pracoval na elektromagnetickom princípe. Pri svojich experimentoch použil elektromotor na pohon malého modelu vozíka,  právom je tento vynález považovaný za jeden z prvých krokov vývoja elektromobilu. Jedlík tento vynález ako mnohé iné nedal patentovať a tak sa objavmi v tomto smere preslávil M. Faraday, ktorý publikoval svoje práce o roky neskôr.

Celkovo je evidovaných cez osemdesiat Jedlíkových objavov a vynálezov. 1840: na bratislavskej Kráľovskej akadémii skonštruoval magnetický čap, ktorý sa neskôr stal základnou súčasťou elektrického rušňa 1841: skonštruoval zariadenie na výrobu sódovej vody 1842: zostrojil malú štvorkolesovú elektrickú lokomotívu 1858 -1861: Ako prvý skonštruoval model unipolárneho dynama, podľa odborných prameňov princíp dynama sa u Jedlíka vynoril už v roku 1858 a v roku 1861 ak nie skôr bol už prístroj hotový.

Aký veľký význam má tento vynález je zbytočné prízvukovať. Až v roku 1866 začali Siemens a Wheastone spor o prioritu. Neskôr po  Siemensovi nazvali aj hlavnú jednotku elektrickej vodivosti. Skutočnosťou však zostáva, že najmenej štyri roky pred Siemensom skonštruoval dynamo Jedlík, svoj vynález si však nedal patentovať, a tak v učebniciach fyziky a encyklopédiách by sme pri tomto vynáleze darmo hľadali meno nášho rodáka.

Medzi významné vynálezy Štefana Aniána Jedlíka patria tiež rúrkový zberač blesku, vlnový stroj na ktorom demonštroval vlnenie na vodnej hladine tiež prístroj na rezanie veľmi jemných optických mriežok. Jedlík so svojimi kolegami – vedcami prevádzkoval továreň i dielňu. Výrobou optickej mriežky sa zaoberal tridsať rokov a tieto výrobky predával v Paríži.

      Ako pedagóg fyziky napísal Štefan Anián Jedlík niekoľko vysokoškolských učebníc. Medzi inými aj rozsiahlu Tentamen publicum a physica (1845). Učebnicu rozdelil do dvoch častí: I. všeobecné vlastnosti telies, II. statika a mechanika. V dodatku knihy je náuka o kmitaní a akustike.  Zmysel a cieľ fyziky videl vo výskume síl, ako aj vo výskume takých zákonov prírody, ktoré zapríčiňujú vznik spomenutých javov. Bol presvedčený o možnosti štiepenia atómov, i keď vtedajšie oficiálne stanovisko hovorilo o nedeliteľnosti atómu. Na svetovej výstave vo Viedni (1873) Jedlíka vyznamenali medailou za pokrok (na návrh W. Siemensa).

Štefan Anián Jedlík bol vynikajúcim experimentátorom, vychoval generácie fyzikov a inžinierov, jeho život by sme mohli charakterizovať ako hľadanie najdokonalejšieho zdroja napätia.

Štefan Anián Jedlík opustil tento svet 13. decembra 1895, jeho telo je pochované v Györi.